nedeľa 20. júla 2014

Afrika III

Pomaly sa zomna stava juhoafricanka. Za ten mesiac a pol sa toho udialo az az. Chcela by som najskor spomenut veci co mi nahanaju strach, potom prakticke pozorovania a nakoniec si dovolim vtipny pohlad na zivot juhoafricanov ocami jedneho komika.

Strajky. Spomila som v mojom prvom prispevku, ze v Afrike zamestnanci bani strajkovali za zvysenie miezd viac ako pol roka. Po uspesnych rokovaniach sa banicky strajk skoncil, ale do strajku nastupili na vymenu zamestnanci automobiliek. Kedze jeden z dodovatelov sidli na tej istej ulici ako nasa firma, som priamo v centre diania. Ako taky strajk prebieha? Ked strajk zacal, vobec som si neuvedomila, ze sa nieco deje. Vsimla som si skupinky ludi pri ceste, ale myslela som si ze cakaju na taxiky. Verejna doprava tu velmi nefunguje a tak na jej miesto nastupili sukromne minibusy. Este sa k nim neskor vratim. Prekvapilo ma, ze pred vchodom do jednej firmy stoja samopalom ozbrojeni straznici so psami. Povedala som si ale "Toto je Afrika". Minuly tyzden som isla do prace trosku neskor. Asi okolo 8mej som prechadzala ulicou k nasej firme. Prichadzala som do krizovatky kde som musela zastat na stopke. Uz zdialky som videla, ze sa nieco deje. Okolo mna bolo asi 20-30 chlapov s drevenymi palicami. Ani som si neuvedomila a zacala som ich skumat pohladom. Bola som cela nesvoja a tu stopku predomnou by som najradsej ignorovala. Sklopila som teda zrak a sustredila som sa na cestu. Za cca 500 metrov som sa ocitla na nasom strazenom parkovisku. Hned som sa isla opytat naseho oddelenia bezpecnosti co sa deje. Povedali mi, ze sa strajkuje ale ze sa nemam coho obavat. Treba sa spravat priatelsky a nepozerat sa tym ludom priamo do oci.  Drevene palice su symbolom moci, preto ich strajkujuci maju. Hmm, symbol moci a pomocka na rozbijanie hlav, povedala som si. Nepotesili ma veru velmi. Ked teraz prechadzam tym miestom, aspn trosku istoty mi dodvaju ti ozbrojeni strazcovia so psami straziaci par metrov od krizovatky. 

                                                          (Obrazok je z banickeho strajku)

Kung-fu banket. Tento weekend ma jeden moj juhoafricky znami pozval na Kung-fu banket. Juhoafricke kung-fu skoly sa stretnu raz rocne, predvadzaju rozne kung-fu styly a veceraju spolu. Tesila som sa tomu pozvaniu, aj ked som netusila kde to v Johannesburgu je. Navigaciu ale mam, takze sa urcite nestratim. Poobede sme isli jazdit na konoch a podvecer 17:30 som sa vydala na cestu. 16km - 3km strasneho strachu. Cast Cyrildene je cinska. Cinske restauracie, obchody, skoly. Navigacia vybrala najrychlejsiu cestu. 16 km cca pol hodinu casu. Bohuzial som sa predtym neporadila s domacimi ci je cesta bezpecna. Prechadzala som castou Belevue, ktora by vyzerala cez den divne ale v noci (stmieva sa uz o 6tej) to bol adrenalin. Ulice preplnene autami, ludmi, predavacmi a uprostred toho chaosu biela honda civic s velmi bielou soferkou. Poucena so stretu so strajkujucimi, vedela som, ze sa nemam pozerat okolo iducim do oci. Minulo ma zopar policajnych aut ale bezpecnejsie som sa necitila. Nevedela som ako sa odtial dostat, kde je hlavna cesta. A tak som pokracovala cca 3 km cez tu trmu vrmu. Citila som pohlady okolo stojacich a tajne, aby nevideli, ze mam telefon v aute, som poslala spravu znamemu ze sa necitim bezpecne. Neviem co som tym chcela docielit. :) V takychto situaciach nemozete volat mobilom. Mobli by ste totiz rychlo on prist. Rozbit sklo na strane sofera nie je totiz ziadny problem. Pomohla by folia proti rozbitiu, ktoru mi maju nainstralovat asi tak za tyzden. Teda, presla som to. Prisla som do cinskeho minimesta na okraji Johannesburgu a naspat som uz nasledovala auto predomnou. 
Poucenie cislo jedna: vzdy sa pytaj na cestu domacich predtym ako sa spolahnes na navigaciu. 
Poucenie cislo dva: snaz sa byt nenapadna lebo folie na oknach ta aj tak neochrania.






Ked som sa rano zobudila a pocuvala spravy, vypocula som si, ze vecer prepadli jedno auto. Tu v afrike sa to vola Hi-Jack. Rodina s dvoma malymi detmi bola prepadnuta 3mi ozbrojenymi chlapmi. Obklucili ich a prikazali vystupit z auta. Maly, 4rocny chlapec bol priputany na zadnom sedadle a trvalo mu dlhsie kym vystupil. Neskoro. Do auta nasadli unosci, chlapca zabili a vyhodili z auta. Kolegyna sa pred 3ma mesiacmi odstahovala do Johannesburgu s 2ma psami. Chcela pre nich dom zo zahradou aby mohli behat okolo domu. Po tyzdni ako sa prestahovala jej otravili jedneho, a par dni nato aj druheho psa. Ked sa totiz lupici chcu do domu vlamat, najprv otravia psov aby im zbytocne neprekazali. Hned sa odtial odstahovala. Preco pisem o veciach, ktore mi nahanaju strach? Pretoze ludia ktori tu ziju tomu celia denne. A ja som teraz jednou z nich. Aj ked mi to ide tazko pomaly sa snazim juhoafrickemu rytmu prisposobit.

Povedala som, ze budem pisat aj o praktickych veciach, tak dost bolo strach nahanajucich tem. Spominala som juhoafricke taxiky. :) Za par randov vas odvezu kdekolvek. Stovky minibusov prechadzaju celym Johannesburgy bez oznacenia a bez zjavneho cestovneho poriadku. Neoznacene cielovou destinaciou ci cislami, a predsa je domacim hned vsetko jasne. Jednoduchy a genialny system. Stojite na kraji cesty a dvoma prstami ukazujete znacku pre smer ktorym chcete ist. Sever, juh, vychod, zapad. A tak taxikar hned vie ci vam ma zastat ci nie. Inak tieto taxiky ignoruju semafory, rychlostne limity aj prednost v jazde. Je to ale jediny, cenovo priatelny sposob cestovania pre tisicky ludi.

Ked sa rozrpavame o internetovom bankovnictve, juhoafricania su oproti europanom velmi popredu. Peniaze mozete v bankomatoch nie len vyberat ale aj vkladat. Staci vam telefonne cislo! Ano presne tak. Napisete telefonne cislo cloveka, ktoremu chcete poslat peniaze, vlozite peniaze do bankomatu a dotycnemu pride SMS, ze mu peniaze dorazili. Na vyber vam taktiez staci len telefonne cislo a kod. Dokonca ani nemusite mat ucet v banke. Takyto sposob platby maju radi pristahovalci z okolitych krajin. Nato aby ste si mohli otvorit ucet v banke potrebujete totiz kopiju pracovneho kontraktu, zmluvu o prenajme nehnutelnosti a kopiju pasu a viz. Ludia, ktori sem prichadzaju z inych africkych krajin za lepsim zivotom, nemaju vacsinou ani jedno. Bohuzial, trosku bolestnym sposobom som musela prist nato ako najrychlejsie a najlacnejsie presuniem peniaze z europskeho uctu na ucet juhoafricky. Normalny prevod na ucet trva cca 5 dni a plati sa poplatok cca 1% z transferovanej sumy. Hroza. Nastastie mam ale ucet v mBanke a ta ma vybery kdekolvek na svete zadarmo. Takze vyberom z bankomatu mam peniaze k dispozicii hned a zadarmo! :)
V Afrike v Juli mrzne :). Mozete vidiet na fotkach moje auticko pokryte namrazou. Bez centralneho kurenia v domoch sa da prezit, ale aspon nemrznucu zmes od ostrekovacov by mohli predavat. 





Minulu nedelu som bola v divadle v Montecasine. Umelom meste, ktore ma byt kopijou nejakeho talianskeho mesta. Proste Potemkinova dedina. Maju tam vezu so zvonom ktory zvoni kazdu celu hodinu z reproduktorov. Komik, mlady cca 35 rocny chlap, rozpraval o svojom zivote v Johannesburgu. :) Tazkom zivote. Rozpraval ako ich sef zavolala na meeting do striptizoveho baru, ako si nerozumie s priatelkou, ako opyty soferuje a zaspi na volate pred jej domom a podobne. Nezabudnutelna a bohuzial smutne pravdiva informacia bola o tom ako sa sprava k spinavym riadom. Dava ich totiz do mraznicky a z mraznicky ich vyberie az potom ked pride raz do tyzdna upratovacka :). Za cca € 150 mate 2 krat do tyzdna pomocnicu, ktora vsetko poriadi, ozehli a navari. Esteze ja si vystacim s mojim velkym mraziakom sama ;). 

Žiadne komentáre: