Cina Jul-August 2009

Mam za sebou uzasny pobyt v Cine. Zmyslom mojho pobytu v Cine bolo absolvovanie praktickej casti mojho studia. Jeden mesiac som stravila navstevami velkych miest (Nanjing, Beijing) ale aj vyskumom v cinskych dedinach (Banudi,...) Pravidelne som sa snazila sumarizovat moje zazitky. Zapisky a moje, nie vzdy zrozumitelne, myslienky si mozete precitat v necenzurovanej forme :).

Nanjing

Prva fotka ktoru sme urobili v Nanjingu bola so vsetkymi funkcionarmi, mierne komunistickeho charateru. :)

Dalej sme sa uz ziadnymi fotografmi obmedzivat nedali :)

19.Jula

Veci ktore su potrebne o cine vediet:

+6 hodin posun

+nepiju kavu

+nehovoria po anglicky (obrazkova knizka)

+je tu asi 55% vlhkost

+je tu velmi teplo

+naozaj nikto tu nehovori po anglicky

+mena je Yuan 1€ = 9Yuan

+radi sa fotia s cudzincami

+meraju teplotu tela (v lietadle pred vystupenim) "pistolou"

+ "Stratila" som penazenku, ukradli mi ju v lietadle :( so vsetkymi dokladmi az na pas

20.Jula: Dnes sme mali skolu asi do 15tej. Jeden profesor, ktory je tu s nami ochorel a nebol schopny prist oducit hodiny. Velmi nas to zarmutilo :). Nevedeli sme ake je to s nim vazne no vedeli sme ze veselo pil vodu z vodovodu vo velkych mnozstvach! Nebolo to velmi mudre..Brusne, crevne a celoclovekovske problemy ho trapili az do vecera. Kedze nam odpadli hodiny rozhodli sme sa, ze nebudeme sediet v hoteli a vyrazili sme do mesta. Leen bola s Eveline nasimi vodcami a kedze neuznavaju taxiky isli sme autobusom.. K autobusu sme sa ale museli dostat.. Teda skor doplazit, dotrpacat, stratit sa a znova sa najst. Cestou ma sprevadzal staly pocit neistoty. Mala som totiz pocit, akoby sme kracali asi viac ako jeden kilometer, cez verejne toalety. Asi som ani nebola daleko od pravdy. V autobuse cislo 5 Jan podotkol, ze sme este nevideli poriadnu cinu a ze sa tesi na pamiatky. Moja odpoved bola, ze sme ju uz nie len videli ale aj citili!

Plny autobusovych zazitkov sme vystupili asi na poslednej zastavke. Nadseni sme sa vrhli do davov ludi. Az teraz spoznavam rozne typi a druhy bycikolov, triciklov, motoriek, elektromotoriek, trojkoliek a kadecoho ineho. Kazdy dopravny prostriedok je plne kapacitne vytazeny a moj osobny spozorovany rekord bol mama, starka, otec a maly 3-4rocny chlapec na jednej "motorke". Cesty pre bycikle a motorky boli casto sirsie ako jeden jazdny pruh a boli na oboch stranach cesty. Prechod cez cestu sa mi videl nemozny ale odvahu mi dodavali zelene farby semafora. Panacik sa extremne rychlo hybal, vydaval zvuky cvalajucej jazdeckej kavalerii a po jednej sekunde ked sa zjavila cervena sa auta okamzite pohli! Ostavam stat medzi dvoma pruhmi a neviem comu sa skor vyhybat. Prezila som vsak. Odteraz si uz budem davat extremny pozor. O jednu cestu dalej ma skoro zraza dalsia motorka. Pohorseny ujo na mna nieco zakryci a ja sa uz taraz fakt zacinam sustredit na cestu.

Pivo je zasadne vo flasiach s 630ml a mineralka v 550ml

-rozne ceny na rozne mobilne cisla(co znamena ak mate v cisle viac 8miciek zaplatite viac lebo 8 je stastne cislo)

-metro mince jedna cesta (2Huan) (su reciklovatelne, odovzdavaju sa pri vychode z metra, bez nich vas nie len dnu ale ani von nepustia)

-Autobus cesta necesta (1Huan)

-Konfuciov chram- hra na zvony a bubny 15Huanov vstup

-Stara cast mesta

-Bubnova veza

-vyskusali sme speciane kolace

-skoro ma presiel moped

-monika povedala ked sa otvorili dvere do kuchyni v jednej restauracii ze nie nie nie radsej sa tam nechce pozerat a veru dobre urobila .. Veru ceny su tu nizske asi ako hygienicke zvyky kucharov v restauraciach.. Co potvrdilo aj cikajuce dievcatko na eskalatoroch z metra..

-Zjednavanie naozaj ma zmysel. Jedno euro je asi 9 Huanov. Kedze som "stratila" penazenku bola som donutena kupit si nieco podobne ako penazenka.. Teda zjednavala som a kupila som si za 5 Huanov jednu kapsicku ktoru budem pouzivat na peniaze.. Ziadnu vacsiu penazenku si nemozem kupit..

Moje ubytovanie v Nanjingu bolo perfektne!

22.Jula Dnes sme precestovali asi tak 250km smerom na juh... Provincia..juang - jung :). S autobusmi sme zastali pri kacacej farme, pri hlavnej ceste a cakali sme kedy odidu mraky a budeme moct vidiet uuplne zatmenie slnka co je uzasny ukaz. Videli ako sa o 9:36 zatmelo uuplne (na total) a po priblizne pa 3 minutach sa znova rozvidnelo. Chudata kacata boli take zmagorene, ze sa vsetky zhrcili okolo jednej svietiacej lampy a tie co boli blizsie k brehu utekaliiii sa skryt do ich pristresku... Netusili sme, kolko ich tam je, az ked sme po rozvidneni videli asi 1000 kaciek tlaciacich sa v pristresku. Zvierata su evidentne slnko milne a keby nesvietilo sedeli by doma;).
Takze po asi 100 fotkach a hodine pozorovania oblakov (bo zatmenie slnka bolo vidiet asi 30 sekund) sme sa natlacili do mikrobusu a pohli smerom do nasej skumajucej dediny.
Musim povedat ze ma stale boli brucho aj ked sme nestihli ranajky na obed som sa vobec netesila. Znova nas ubytovali v jednom krasnom hoteli za 9eur na noc ;). Apartman tu sa da porovnat s tym co som mala v Dubaji. Tento hotel je urceny pre "vidiecku"turistiku. Hmno veru.. Z okna vidim priehradu vacsiu ako nasa oravska a hlavnu cestu ktora posobi vidiecky.
Navsteva u farmarov prebehla uplne hladko. Mali sme pripraveny dotaznik a cinania su naozaj vysoko disciplynovani v odpovedani na otazky. Na kazdu otazku dostanes odpoved. To je jedno na co sa pytas.. Ci na prijem ci na to co pestuju, za aku cenu predavaju a kupuju.A cela dedina nas ostro sledovala. U nas by ta ani domov nepustili a susedov by hned spred brany odohnali, keby sa prilis starali kto prisiel.
Nas farmar pestuje rizu, sezam, kukuricu a zeleninu. Zije si celkom ok. Ma 58 a spolu s manzelkou sa staraju o ich vnucku (4 roky)pokial syn s manzelkou pracuju v nanjingu. Ked sme sa pytali ci ich chodi navstevovat, hrdo povedal ze: " hej, velmi casto, raz za dva mesiace". Hmno tak teda ked som bola v nemecku a belgicku bola som doma castejsie :). Bude to asi tym ze ked pracujes v cine mas narok len na 4 dovolenkove dni a na tyzden dovolenky za rok.
Dievcatko sa ma hambilo ale ked na nu prisli "tlaky" stiahla nohavicky a zacala tlacit asi pol metra od miesta kde sme sedeli. Stara mama jej povedala nech sa da trosku na bok a pozou pripominajucou mojho psa sa prepytujem "vykakala" pramo na vydlazdeny dvor. Bez vzrusenia sa, pozorne sledujuci susedia, dalej venovali nam a ani kus ich nestvalo ze aspon 4ria z nich do toho hovienka stupili ;).

Co ma dalej uuplne uchvatilo v tejto dedine s 500 obyvatelmi boli sny a tuzby miestnych farmarov. V tejto zazracnej dedine sme boli 4 skupiny "vyskumnikov" a vsetci sme zistili, ze neplatia ziadne dane, stat im dava podporu na kazdu prasnicu abo na kazdy "mu"(1ha-15mu), nepotrebuju nic viac k zivotu, maju televizor, mobil, staly odbyt toho co vypestuu, ziadne problemy so zavlazovanim no proste raj na zemi. Nic nechcu zmenit, nepotrebuju viac penazi, nepotrebuju ziadnu pomoc a tesia sa so zivota.
Hmmm je to pravda alebo "Potemkinova dedina"? Dostali vsetci tie iste instrukcie? :) hmno myslim ze tato dedina naozaj nevyzerala zle ale tazko sa nam navrhuju strategie na zlepsenie ked oni nechcu zlepsit nic.
Cinsky statny system sa stara evidentne o kazdeho a ma oci vsade (ked bolo treba novu mastal pre prasiatka, stat to hned zbadal:), postavil novu mastal a prenajal ju farmarovy za cenu starej mastale, a prasiatka ziju stastne az kym ich nepredaju na sumku), to znamena ze aj o nas a nase vysledky vyskumu bude postarane. Pravdepodobne uz boli vytlacene v lokalnych novinach aspon 1 mesiac dobredu. :)
Male dedi tu chodia v nohaviciach zositymi, teda nezositymi na ritke aby si mohli naozaj ulavit kde chcu a takto sa ucia odvikat si od plienok ;)krasny prirodny system :)
Rano vstavame skoro a mame ranajky. Potrebujem KAVU A CHLEBA!! Neviem ako to prezijem bez ;)

23.Jula : Dobrodruzstvo na cinskej dedine pokracuje a my sa opat vrhame do prace a hladame obete na interviovanie. Rozhovor s farmarmi predchadzal velmi syty obed, kde sme vyskusali male raky a musim povedat ze fajnota. Keby to nemalo tolko oci a noh tak by som to mohla jest bez pociatocneho pocitu, ze niecomu zivemu trham hlavu. Naucila som sa ale spravny postup a zvladla som ziest 2 kusy:). Ciste maso = 2x2cm :)
Farmari su naozaj priatelsky! Radi sa rozpravaju a znova sa nam potvrdilo to, ze ci chces ci nechces interviujes defacto celu dedinu. Tento krat sme sa pytali na historiu dediny. Zistili sme ze vacsina dediny stoji od 1998 :) ze dovtedy byvali v horsich podmienkach. Vlada sa im postarala o domy a "prenajala" im podu.

Musim povedat ze vsetka poda v cine je vlastne v rukach statu. Vlastne uuplne vsetka. Kazdy "vlastni" podu len na urcite obdobie, kym zije, kym nieco produkuje... Vacsinou na obdobie 20 rokov a potom mu pridelia inu podu na inom mieste. Nemocnice, skoly a rozne socialne zariadenia stoja tiez na prenajatej pode.. Maju ale vyninku :) poda je prenajata az na 60 rokov ;).
Co som sa dnes naucila je, ze napriek mojim skusenostiam s pracou v tyme a skusenostiach s tymto mojim programom, stale nie som schopna prist so skupinou 8-9 ludi k nejakym schopnym vysledkom. Chyba mi vizia, pravidla, struktura a jasne kvatifikovane ciele. (A ciste ponozky mojich spoludiskusujucich)

Snad ked sa vyspim bude to lepsie:)






Prezentacia vysledkov










Je 29 jula a mam za sebou velmi zaujimave dni. V utorok 28 jula som sa zobudila a nevedela som co ma caka. Denny harmonogram bol nasledovny o

8:00 budik
8:30 ranajky - cinske, to znamena, ryza abo varene vajce nejaka zelenina kava a muffin ;)
9:30 pobalenie a odubytovanie
10:00 zaciatok skoly. Nasa posledna hodina v skole.
14:00 skoncili sme zaverecne prezentacie prac, ktore sme mali napisat z pobytu v dedine Quaoli
14:30 vypocut si hodnotenie a dovidenia

15:00 "obed" na ulicy veci na spajdli.. Je to zazracna ulica bo kuracie, hovadzie a bravcove sa pri 36°C vzduchu vobec "nepokazi" ani ked prudko svieti slnko a oci predavajucich. Velmi dlho som si v podvedomi vravela.. Ani oni, ani to prasa co jem, nemaju chrypku ani ta kura okolo chripky nesla , ani ta krava nebola sialena a urcite to mali v ladnicke aspon do okamyhu kym to rano davali na spajdlu:)

16:00 planujeme navstevu najdlhsieho mostu na svete ktory ide cez jang ce tiang-ideme 3 skupiny na troch taxikoch a vylozia nas na 3 rozlicnych miestach. Pritom sme vsetci prstekmi ukazali na ten isty najdlhsi most na svete:) z mostu mam" krasny" dojem.. Hybe sa mi pod nohami az tak ze nemozem odfotit ostry obrazok.. Vysvetlili mi ale, ze most musi byt flexibilny kvoli zemetraseniam a vlakom a autobusom a autam a motorkam (ktore chodia PO CHODNIKU a trubia ako blazni) a byciklom a chodcom. Teda napisala som ze motorkari su blazni bo chodia po chodnikoch tak no ale blazni sme MY vatsi. Po 10 minutach na moste zacinam citit smog, po 15 minutach citim na zuboch chut olova po 20 minutach sa mi horsie dycha,25 minut a vsetci hladame nieco cim si zakryjeme tvar a cez co mozeme dychat. Nic nepomaha.... 35 minut je urcite hranica prezitia a preto z obavy pred udusenim opustame toto vyfukmi preplnene miesto a hladame utociste v kusku zelene pri vlakovej stanici.

18:00 sadame do parku a na vseobecne poburenie zaciname hrat karty.jedna z nasich francuzskych kolegyn nam zacala vysvetlovat hru ktoru nikto z nas nikdy nehral. Uz pri miesani karat sa okolo nas zhromazdilo asi 10 ludi. Ich pocet ale narasta a na mole na ktorom sedime sa zrazu vytvara okolo nas sediacich, slusny fanklub ktory nas pozorne sleduje. Trosku prekvapeni a zhrozeni mnozstvom zaujemcov o hru sa pustame neisto do prveho kola. Prichada prva policajna hliadka a snazi sa prinutit okolo sediacich aby sa rozisli. Nikto ale nechce odist takze hrame dalej. Co sme sa naucili pocas navstevy dediny Qiaoli je, ze v cine ukazes ludom respect tak, ze im ponuknes cigaretu. Pieter opatrne vybral cigaretovy balik a zacina ponukat okolo stojacich. Vzbudil udivenie, ale mnohy z nich su tymto gestom nadseni. Prichadza pablo z panskeho zachoda a prediera sa k nam. Pohorsene vravi ze chlapi, ktori cakaju na WC si pripravuju svoj "cikac" uz pred vstupom do kabinky. Pablo povedal ze to nebol velmi prijemny zazitok. Na WC mi netreba a nemam chut si to ist overit takze hrame karty dalej. Po tretom kole zapajame jedneho domaceho do nasej hry a snazime sa vysvetlit mu pravidla. Smejeme sa, fotime vsetko a po skonceni stvrteho kola odchadzame spokojni do mesta.

20:00 odchadzame do mesta do nakupneho centra. Klasicke europske nakupne centrum s pizzeriou a pekarnou. Vrhame sa do pekarne a ked vidime upecenu pizzu nevahame a kazdi z nas si kupuje aspon jednu. Rozhodnutie je to celkom logicke. Po 12 dnoch jedenia len cinskej stravy nam zmena prospeje. Po prvom zahryznuti je ale jasne, nieco nie je v poriadku. Vsetok chlieb robeny v cine je sladky. Nezalezi na tom ci je to kroasant, kolac z listkoveho cesta, chleba alebo pizza. Vsetko chuti rovnako. Tak si teda vychutnavam pizzu so sampionmi sumkou a cibulou ktore su na kolacovom ceste jemne posipane sezamom. Po zazitku s pizzou sa vraciame k cinskej strave a na ceste spat si kupujeme cinske rezane :). Na namesti v nakupnom cetre sme nasli cajovy obchod. Caj v cine je dvolezita vec a taky obchod sme este nenavstivili. Hned nas usadzaju k stolu a vsetkym deviatim nam ponukaju rozne druhy caju. Fajne veru ale po caji za 400eur 100g je nam jasne ze nas zaradili do inej ekonomickej skupiny. Kupili sme si ale jeden prekrasny caj. Snad vam pitie tohto caju niekedy predvediem.

21:30 odchadzame taxikom po veci do hotela, v hotely ostavame asi hodinu. Umyvame si zuby a pripravujeme sa na 11hodnovy cestu do Beijingu. Myslim si, ze keby sme boli na slovensku urcite by nas z hotela vyhodili. Odubytovali sme sa uz rano ale nechali sme si tam batozinu. Ked sme si po nu prisli ostali sme zlozeni 11ti ludia (9 studnetov +3 profesori) pri recepcii na kozenych sedackach v hale pre hosti. Tvarili sme sa akoze nic ale ked behate v 5 hviezdickovom hoteli so zubnou kefkou a vecami na prezlecenie na zachod ktory je za recepciou nevyzera to zrovna dobre. No ale nevyhodili nas takze sme v pokoji pockali kym nepride nas cas.

23:00 mame objednane taxiky na vlakovu stanicu. Prisli tri. Ja som si vybrala ten co soferovala zena. S namahou som nalozila kufor do kufra taxika. Kufor taxika sa neda zatvorit ale taxikarka mavne rukou ze to je dobre to tak moze byt. Zhrozim sa a chcem prelozit kufor na zadne sedadla. Natahujem sa po kluke na otvaranie dveri no ta mi ale pri potiahnuti ostava v rukach. Ked to vidi taxikarka naznacuje nieco ako nie tak nie tak ale takto. Cez otvorene okiento mi otvara zadne dvere a ja som velmi rada ze vzadu bude len batozina nie ja:).ja som si sadla dopredu a rozmyslam ci sa mam zapasat. Po poslednom zapasani v taxiku nasa francuzska spoluziacka zistila ze tie pasy sa nepouzivaju, kedze jej na bielych satach zostal spinavy cierny pas:).hmno ale za 4eura nas viezni 30 minut a prichadzame na stanicu.

23:30 pred vstupom do stanice musis ukazat listok. Cakalo nas mnoho schodov ktore sme museli prekonat s 30 kilovymi kuframi ale vela casu nazvys sme nemali takze sme zubami nechtami (vacsinou v dvojici) dostali tie kufre az pred vlak. Moj vagon bol cislo 7. Stastne cislo ;).moje sedadlo cislo 1. teda lezadlo. Presnejsie lezadlo tvrde v trojposchodovej posteli na samom vrchu. Pre moju velkost ako stvorene. Cakal nas tam uz vankus a perina a zapnuta klimatizacia. Aby bolo jasne neboli to kupe ale otvorena chodba ktora mala chodbicky kde bolo 6 ludi. Moje nohy trcali do hlavnej chodby a vsetci sa mi smiali. Nalozili sme sa ale, dala som si kinedril a o 10 minut nato vypli svetlo a zavelili spat. 3krat nas este skontrolovali ci mame v bezpeci dokumenty (prisiel policajt a povedal dajte si pozor na tasku dajte si ju pod hlavu) a isli sme spat. Musim povedat, je pravda, ze ludia sa boja veci ktore nepoznaju a ja som sa vlaku bala velmi ale nakoniec( mozno vdaka kinedrilu, mozno vdaka klimatizacii) sa z toho vyklulo prijemne cestovanie.

2.Augusta sa po tyzdennom pobytu v Beijingu ocitam v dedine s 200 obyvatelmi, 10timi europanmi, 1000 zajacmi a 1verrejnou toalotou :). Tunajsia cast je vyhlasena za environmentalnu oblast cize uz 10 rokov tu nemozu postavit ani jednu fabriku a vlada sa tu snazi uplatnovat politiku zalesntnenia. Politika zalestnenia znamena asi tolko ze namiesto 1,2 mu na osobu ti vlada da len 0,65 mu ornej zemi na osobu. Na jeden mu stromov o ktore sa staras(moz byt hockolko) dostanes 70 kg muky od vlady. Pestuju tu hlavne kukuricu na ktoru dostavaju dalsie specialne priplatky. Po estetickej stranke je tu krasne. Dookola same stromi a hory, vidime slnko a oblohu co je prijemna zmena po Beijingu. Voda tu je cista, vzduch dychatelny, vajicka zlcie a ludi tu ubuda. Za tento rok ich z 200 emigrovalo do mesta 40. Prijem tych chudobnych je okolo 1800 Yuanov za ROK ale prijem priemerny v meste za MESIAC je 1500Yuanov. Velky rozdiel v prijmoch motivuje hlavne mladych na odchod do mesta.

Nam je ale fajn. :)Byvame v jednej ubytovni ktora sa hrdo nazyva hotel. Je postavena uz 10 rokov a este stale z madracov a posteli neodstranili plasticky, kryci obal. Vsetko vyzera ako cisto nove, len na tych madracoch zabalenych v trasportacnych foliach sa my smyka plachta. Mame 2 izby s kupelnou a 4 bez kupelni. Sme kolegialni tak sa teda delime. Nad nase ocakavania pohodlne tu je.:)platime 100yuanov (10eur) za stravu a ubytovanie na den.














Dnes sme sa rozpravali s obyvatelmi dediny a boli velmi priatelsky. Nasli sme niekoho z kazdej vekovej a prijmovej kategorie . Jedneho veseleho 64 rocneho slbodneho mladenca, ktory sa stara o svojeho 84rocneho otca, (nebezpecne na mna vrhal ockom :) )predsedu obce, ktory nas pozval dalej aj ked uz spal (18:00), zensku aktivisku v obci ktora mobilizuje zenske pohlavie (za rok maju 3 podujatia: 1. vedomostnu sutaz pripravovanu vladou o politike jedneho dietata 2. oslavu dna zien 3. stretnutie s ostatnymi zenami z okolia. ) a veseleho pastiera kaciek (75rokov). Ach tie kacky :). Ked sme ich prvy krat videli skoro ich preslo auto, no slusne zastali, pockali kym auto spomaly a potom prebehli na druhu stranu :). Na dedinskom namesti sa rozisli a kazda z 50 kaciek sla do svojho domu. 4 do lava, 4 doprava 42 hore vrskom a na konci cesty sa sami znova rozdelili kym sa ujo s nami rozpraval o kackach pocasi a o zivote. My sme nasledovali kacky a o 19tej sme sli na veceru. Vecer sme hrali Mahjong :) a pili PIJO(pivo). Zajtra nas caka vela prace!

Posledna fotka Bamudi.











Pri odchode s Bamudi sme zastavili aj na Cinskom Mure.













Dnes je 17. Augusta a zajtra odlietame do ameriky. Mam za sebou 6 dnovy vylet po cine.. Strucne zhrniem nase kroky..

11.augusta sme sa po navsteve Nebezskeho Chramu v Beijingu a pozicani bicykla vybrali na vlakovu stanicu. Bicykel nas vysiel 5yuanov na pol dna.. Bez helmy a bez poistenia na vykonavanie rizkovych sportov (co bicyklovanie v cine urcite je) sme sa vybrali na zapad, hladat Nebezsky chram. Presli sme 2 velke krizovatky, isli sme len 3 krat v protismere a kedze som zvoncek mala iba ja plnila som funkciu rozrazaca:) kazdi nam preukazoval "respekt" ritmickym trubenim a pri stati na cervenu si okolo bicyklujuci tukali na celo. Bol to skvely zazitok a som rada ze sme to v zdravy zvladli.
Hladali sme Nebezsky Chram nasli sme namesticka kde sa tancoval valcik, disko, tango, cinske narodne tance ci hrali vselijake hry. Najviac ma prekvapili asi 60 rocne panie, ktore si kopali malu lopticku s dvoma spanielskymi mladasmi. Ukazovali si navzajom triky a a my sme obdivovali ich ohybnost. To co dokazali s malou loptickou tak to som este nevidela. V tancujucej casti parku sme sa na vseobecne potesenie dali do tanca. Ja som schmatla Pietra(Belgicana) a zacali sme tancovat cardas a dvojkrocku na diskopesnicky. Vsetci si nas fotili a Pietre sa stal ziadanym tanecnikom. Ked sme sa vytancovali do sytosti pozreli sme si teda ten spominany chram a sli sme spat vratit bicykle. Uvedomili sme si ze sa musime ponahlad na vlakovu stanicu bo o 15:21 nam ide vlak. Co cert nechcel, my sme utekali ako divi ale cas bol rychlejsi. Vlak, v ktorom sme mali kupene pohodlne lezadla za 250yuanov odisiel bez nas a my sme sa bezradni vydali na milost tete stojacej pri kancelarii s listkami. Teta nevedela po anglicky ale ked sme jej vysvetlili situaciu ( ukazali sme jej nase listky) zobrala nas za ruku a doviedla nas k radu cislo 17, kde sa kupovali listky. V kazdom rade bolo asi 30 ludi a vsetci sa postupne posuvali do predu. Ked to teta videla chytila Pabla (Spaniela) za ruku a viedla ho do predu. Tam uz ina teda vedela po anglicky. Listky nam vymenila ani sme nemuseli platit. Rada by som povedela ze v cine su 3 typy listkov. Na spanie, na sedenie a na statie. O tom poslednom type sme sa dozvedeli az teraz. Kto by povedal ze na vlak ktory ide 13,5 hodiny sa daju kupit listky na statie. Ale teda "nasadli" sme hladni a unaveni do vlaku a cakali sme co sa stane. Sediet sme nemali kde ale rastauracny vozen je predsa v kazdom vlaku. :) Poriadne sme sa aspon najedli a zacali sme riesit nasu situaciu. Maria (Spanielka) si nasla jedno miesto na sedenie v inom vagone a my sme vyjednavali s pani bufetarkou ci mozeme ostat v restauracnom vozni. Po tretej zastavke nam bolo jasne ze to bude tazky boj o miesto. Sledovali sme ako si ludia podavaju kufre, tasky, vrecia, stolicky, zeny, deti a ine lahko prenosne veci. Nemobolo totiz mozne sa presuvat normalne. Vznikla pohybliva retaz ludi ktori stali, skoro stali(nemuseli sa drzat lebo okolo nich stali ini ale nemali miesto si ani sadnut na zem), dalej ti co sedeli na zemi, ti co sedeli na batozine, ti co sedeli na rozkladacich stolickach, sediaci na sedackach 3ludia na jedno miesto, normalni sediaci, a ti co to mali najzaujimavejsie leziaci. Leziaci slezali pod sedadlami ci v chodbach a najviac brzdili premavku. Tito ludia si lahinali pod nohy, pod sedacky, do zachoda no proste vsade. To si neviete ani predstavit na mieste kde normalne ma sediet 10 ludi sa tlacilo 15 plus batozina. Nebolo tu mozno ani dychat ani sa opierat ani nic. Je to skvele zazit to. My sme si teda zaplatili dalsich 30 yuanov a pani bufetarka nas nezne nechala presediet nasu cestu v restauracnom vagone. Agresivne vyhanala tych ktori sa jej nepozdavali. Neviem ake mala kriteria ale v restaurocnom vozne sme mohli ostat len my, mladi, pekni, nesmrdiaci :). Hrali sme cinske hry a hovorili s okolo sediacimi o kadecom. Spat sa nam ale nedalo.

12.Augusta sme rano o 5:50 dorazili do Xi-anu. Do mesta ktore bolo kedysi hlavnym mestom cinskej rise. Mesto ma dvoje hradieb a je zname napriklad 7 poschodovou budhistickou pagodou, obrovskou meshitou a hlinenou armadou. S hlinenej armady mam skvely pocit. Kupila som si digitalneho sprievodcu takze som dostavala po anglicky popis toho co som mohla vidiet. Som plna dojmov a informacii tak ak vas nieco zaujima pytajte sa. Co mna najviac zaujalo je, ze hlinena armada nie je pochovana len v jednej miestnosti. Su 4 miestnosti v ktorych sa nachadzali hlinene postavicky. 4 miestnosti s roznou velkostou a roznymi hlinenymi postavami v nich. Hlinena armada bola objavena v roku 1972 a vedci prisli na to ze miestnosti v ktoych sa nachadzala boli znicene poziarom. Na to som inak prisla aj ja ked som sa pozerala na jasnu asi meter vysoku ciernu zem nad hlinenymi vojakmi. Strasne vela otazok vznika pri odhalovani a rekonstruovani hlinenych postav a zvierat. Niektore mali bronzove brnenie, ci boli pomalovany roznymi farbami alebo boli otocenu na rozne svetove strany. Su tu rozne vojenske hodnosti a bojovnici s kratkymi zbranami, dlhymi zbranami, ludostrelci, kuso strelci, konske bojove 4 zaprahy, jazda a ine. V Xiane sme byvali v krasnom hosteli ktory je jeden z 10tich najzaujimavejsich hostelov na svete. Byvali sme klasickym cinskym palacovym sposobom. Male stvorcove terasy, otovrene zahrady a budovy na byvanie boli jednoposchodove, povodneho tvaru a velkosti a krasne zrekonstruovane. Mali sme tu internet a teplu vodu! Co si mozeme po 13,5 hodinovom cestovani priat viac.

13.Augusta : Dopriali sme si poriadny kus spanku a isli sme sa pozriet na Vezu kde boli umietnene velke bubny a Velku Pagodu. V budhistickej 7 poschodovej pagode som napisala zelanie na drevenu dosticku a zodpovednost za jeho vyplnenie som nechala na Budhu. Hadam mi ho za tych 30 yuanov vyplni :) Presuvali sme sa stale mestskou hromadnou dopravou a za uzasnu organizaciu musim podakovat nasej spanielskej dvojici (Marii a Pablovi), ktori nas uzasne instruovali podla jedneho turistickeho sprievodcu. Obedovali sme v restauracii v ktorej ma strasne stipalo v krku. Niekto by povedal ze to je urcite zo stiplaveho jedla ale ja viem svoje. V tejto restauracii varili s pomocou benzinu ci nafty a vsetky tie vypary z kuchyni koncili v mojom hrdle. Pripadala som si ako by som mala stolicku za velkym kamionom ktory ide do kopca. Daksi hlboky zazitok :). V meste sme isli aj do zaujimavych obchodoch. Jedna pani mi ponukla nausnice za 330 yuanov a po 5 minutach, po tom ako spomenula ze som student ze mi da lepsiu cenu, ze som zo sloveska tak mi da z ceny dole, ze je moslimka tak mi da z ceny dole, ze prerabaju ulicu na ktorej predava a ze mi zlavy z ceny, konecna cena bola uz len 30yuanov. Mozno keby som jej spomenula ze mam 12 prstov na nochach a ze som este neobedovala, tak by nasla stali 10 yuanov. :) Samozrejme ze som ich nekupila, radsej som rychlo usla z tade het. Stale spime v tom krasnom hosteli zo zahradami a cinskou architekturou.

14.Augusta odchadzame skoro rano na autobus a ideme do Hata vrchov. Je to hora ktora ma 5 vrcholov. Nazyvaju ju aj lotusova hora a moze sa pochvalit s najnebezpecnejsimi horskymi chodnikmi na svete. Po to com videla ludi v 2000m vyske prechadzat po chodnikoch uzsich ako jedna noha, rozhodla som sa ist lanovkou. Ostani clenovia tymu sa vybrali na 6 km pochod cestami necestami a velmi ich zato obdivujem. Nakoniec ta cesta nebola az taka nebezpecna bo si mozete vybrat narocnost terenov ale previsenie ktore presli bolo viac ako 1000 metrov. Mna stala lanovka aj so vstupom priblizne 300 yuanov a musela som velmi premahat aby som sa nebala tych vysok. Hore na jednom z vrcholov je postaveny hotel. Bez tecucej vody ci opratych obliecok sme sa vybrali izbu so 16timi postelami. Vecer sme si dali na veceru studene cinske rezance ktore nam servirovali na tanieri , ktory bol v mikrotenovom sacku, aby ho nemuseli potom umyvat. Radsej vyhodia sacok.

15.Augusta sme prespali na hore. V "hoteli" nasa izba trosku smrdela a naozaj sa obliecky aspon rok neprali ale vyhlad bol uchvatny. Po tom co lanovkou odislo asi 5000 ciskych turistou sme si v pokoji uzili zapad slnka a horu v plnej krase. Kazdi kto mal nejake zelanie ho zamkom pripevnil na retaze ktore sluzili ako zabradlie. Malo to vynikajucu atmosferu. Zvladla som len dva vrcholy z piatich bo ostatne boli ptili strmo a naozaj nad moje psychicke sily. Cestu dolu som zvladla len s pohocou a spolupracou celej vyletnej skupiny. Monika, Pieter, maria a Pablo ma istili z kazdej strany. Teda dvaja isli stale predomnou jeden vedla mna a jeden zamnou aby som sa nepozerala dolu bo by som urcite zo strachu zamrzla. Ach tie vysky. Hmno ale zladli sme to a zo svalovicou sme si spokojne umyli po 2 dnoch ruky v zachode na dolnej autobusovej stanici. Boli sme stasny ako blchy ale stale sme nevedili co nas caka. Nasim cielom bolo, presunut sa z miesta kde bola hora do Luayang. Luoayang je mestecko na vlakovej ceste do Beijingu a cesta tam mala trvat priblizne 2 hodiny. V Cine maju rozne typy vlakov Z,T,R,K, a bez pismena.Z a T su tie najrychlajsie, potom su R a K a bez pismena su tie najstarie, najnizsia trieda a rychlost. Nevediac tento system a kvoli nasej snahe dostat sa co najskor do Luo yang sme si kupili listky na statie na najblizsi vlak. Vsade sme budili velky zaujem a ludia na nas pokrykovali rozne anglicke slova ktore im napadli, napr. Brother (brat), hello (ahoj), tell me somethink about your culture, ( povedz mi nieco o tvojej kulture), atd atd. :) Zabavali sme sa celkom. Nastupili sme do vlaku , ktory mal odist o 13:21 s hodinovym meskanim. O 14:30 sme sa pohli a bolo nam jasne ze sme si nevybrali najlepsie.. Ja som sa vopchala k sedacke pre troch kde uz sedeli traja:). Potlacila som ich trosku usmiala som sa a sadla som si. Samozrejme nik nehovoril po anglicky. Ostatni take stastie nemali a monika, pieter a pablo museli stat. Malo to ale nejake vyhody. Nevedeli sme identifikovat kto smrdi viac ci mi bo sme sa po tych turach v horach nemali kde osprchovat (a vymenit ponozky nepomoze nic ak mate nohe spinave ze az) a horuca voda na zaliate ciskych rezancov :)pripajam sem tapis ktory som urobila vo vlaku do Lyoyang A uz sme vo vlaku, je jasne ze sem patrime. Od domacich sa vobec nelysime. Nie sme osprchovany, nemame miesta na sedenie a dokonca jeme tu istu veceru ako vsetci, instatne rezance (Velka Vifonka)v uzasnych prichutiach. Na jednom sedadle (lavici) som so 4mi ludmi. Evidentne ma ku sebe chceli co ma velmi potesilo. Na hlavu nam 33°C vzduch fuka cinsky ventilatot, do usi mi znie skripanie brzd vlakua do nosa zavieva vona len meter a pol vzdialeneho permanentne otvoreneho zachoda. Kedze vacsina stoji, stoja uplne vsade a niekedy aj na zachode. Ludia v cine su naozaj zvyknuty cestovat v roznych podmienkach. Samozrejme ze vsetci vyhadzuju odpadky cez otvorene okno, hadzu ich pod sedadlo alebo vypluvaju do misky ktora je polozena na malom stoliku pod oknom. Raz za hodinu prejde pani s metlou a pozameta vsetko co je na zemi. Stale naplni v nasom vagone jedno velke vedro. Maria Pablo Monika a Pietr sa prave napchavaju sladkym chlebom s landsmitom a jakvarom. Toto skvele jedlo zapijaju 56% cinskym alkoholom. Hlad je kruty a dezifekcia alkoholom nevyhnutna. Ciensky landsmit nie je v konzerve ale v takom malo crievku a nikdy ho nedavaju do ladnicky. S kazdym zahryznutim sme blizsie z hepatitide ci inej zaujimavej chorobe. Od rana do 14:18 ked sme vyrazili sme poriadne nejedli a neumyli si ruky ale nasa priorita je jedlo tak kasleme na umyte ruky a naozaj sa snazime jest co najviac. Prave som sa pozerala na jedneho sexi cinana a rozmyslam co sa mu asi tak honi hlavou. S vykasanym trickom nad pupkom (vyssie ako nosia nasi detvanci) sa pozera na moniku a mariu. Chlapy tu bez hanby ukazuju svoje brucha tak isto ako male deti svoje zadocky.

16.august Lyuyong navsteva Budha chramu so sochami ktore mali 30metrov a boli vytesane do skal na pobrezi krasnej rieky. Lucime sa s Mariou and Pablom ktory vlastne cely vylet naplanovali! Pri ceste naspat nam vybuchne motor lokomotivy a ostva cakat 2 hodiny vo vlaku. Teplota prudko stupa. Klimatizacia nefunguje. V hermeticky uzavretom vozni s ludmi ktori stoja aj sedia aj lezia aj kadeco sa prestava dat dychat.. Pozerame sa na seba a smejeme sa kto sa poti viac. Sme blizsko teplomera... Teplota vzrastla z 25 na 35 stupnou. Po hodine a pol otvaraju dvere a niektori vychadzaju na vzduch. Nakoniec prichadzame do Beijingu so 4 hodinovym meskanim. Pripominam ze ani v tomto vlaku sme nemali listky na spanie.. To znamena ze sme opat presedeli 14hodin vo vlaku.. Nic prijemne ale vzdy lepsie ako stat..

17.august travime v pohodli hostelu a nakupujeme suveniry, miname posledne yuany a nechavame sa odviest na letisko.. Tam nam povedali ze nemozme mat batozinu tazsiu ako 23 kilo.. My mame po 30 kilo kazdi.. Vsetko zaciname prekladat a premiestnovat.. Mozeme mat totiz dve batoziny po 23 kilo.. Kupila som si aj kuracie nozicky a mam slabe tusenie ze budu na colnici v kanade problemy (ked ich prekladam do Pietrovej tazky :) pri rozdelovani batoziny )uz si davam v lietadle sakra pozor na svoje veci.. Ziadna strata dokladov uz nie je pripustna! Cina mi zobrala velmi vela energie ale bol to skvely zazit na ktory nikdy nikdy nezabudnem,